poezia

Kámo musíš se přestat litovat, jinak se z toho nevyhrabeš. Já tohleto znám, taky jsem si tím kdysi procházel. Musíš to nechat za sebou. :-)

Obetoval som život za lásku čo ma nechala, teraz len žeriem následky stále dokola,
fakt pokorne priznávam, že už to nedávam, viac takýto posraný život nezvládam,
sám a opustený v tejto pre mňa cudzej zemi, so slzami sledujem ľudí ako nemý,
bolí ma strašne hlava z večného hľadania, a srdce mi zas z toho pomaly umiera,
veril som, že to nejako zvládnem aj sám, no teraz viem, že je to riadne blbý plán,
tak len na ďalej pred smútkom utekám, od nikadiaľ zas len nikam smútku zamávam,
mohlo byť aj horšie a ja som mohol umrieť, mohlo byť aj krajšie, ja som to chcel vidiet.

Už tretí deň som doma zavretý, úplne sám a zas bez peňazí,
vo svojich myšlienkach stratený, blúdim tu na duši zranený,
vôbec neviem čo ja robiť mam, opäť ostal som celkom sám,
bod zlomu nastáva práve dnes, už nemám ani len ten groš,
v nedohľadne je moje šťastie, zúfalstvo vo mne naďalej rastie,
som zo života už vážne grogy, neostali mi ani posrané drogy.
Tak sa znova pýtam čo robiť mam, keď ostal som doma zase sám,
v tichosti aj naďalej stále podlieham, všetkým svojim najhorším obavám,
v kúsku mojej duše dúfam naďalej, že má tento deň aspoň malú nádej,
na trocha tej mojej lásky zelenej, bežnej nemá tento príbeh žiaden dej
chcelo by to nájsť krásnu zelenú alej, keď nič viac aspoň kúsok šišky malej,
veď všetky moje myšlienky zblúdile, sú bez nej v samote už navždy stratene.

A co jazykolamy?
Strč prst skrz prdel
Mrdka v krku klokotá
Mrzák mrskal zmrda srpem

SORRY I'M BROKEN
Sorry I'm broken and my soul is lost, my dreams crash and my heart is hit by the frost, there is no succeed here, i'm smoking and drinking beer.
Life goes on as if there was nothing before, my heart is buried under the floor, my lost soul is slowly dying alone, life sat me on tears built throne.
I have no idea what to do next, and so I write this text, that's only what remains of me, everything else wile be free.

Pozerám sa do diali, na polia lesy luky.
Svet zdá sa tak mali, priam na dosah ruky.
Na druhom konci luky, je vila veľmi krásna.
Tiško zbiera kvietky, vypadá biť šťastena.
Kiva vola meno moje, poť ku mne vraví nežne.
Vypočuj srdce svoje, s ňou bude isto šťastne.
Bežím za ňou s úsmevom, skrz luku a jej kvety.
Zrazím sa však s démonom,čo požiera snov svety.
Postavil ma pred peklo, mučil ma v spomienkach.
Od mojej lásky ďaleko, držal ma tu v reťaziach.
Dal mi puta dole z rúk, postavil ma pred boží raj.
Chod za nov vraví riskuj krk, alebo o bývaj ten haj.
Vídal som sa na tašku cestu, tím údolím pekelným.
Nájsť moju jedinú lásku, pre ňu jedinú život položím.
Putujem prachom sírou, skrz kamene kosti a s kaly. .
Za mojou nežnou výlov, aby sme pri sebe stali.
Prechádzam peklom celím, tisíc raz moje telo padne.
Zlu bolesti a hrôze čelím, zo silami som už na dne.
Už ju vidím celkom jasne, posledná prekážka padne.
V tom sa búrka strhne, tak pýtam sa skonči to šťastne?

Som slobodným človekom, robím si iba to co chcem.
Nebudem vašim otrokom, seriem sa vam na sistem.
Niesom zviera na retazy, tak sa stým konečne zmier.
nebudem sučasťou masi, mam svoje ciele a svoj smer.
Héj ved mám práaaavo, zobrať život do vlastných rúk.
Zo berte mi moje pravo, ver naseriem sa tak ako hulk.
Veru mám svoje pravo, stále žiť si iba po svojom.
O veru ano mam pravo, nesuhlasiť svašim postojom.
Tak nech príde anarchia, sňouv aj koniec vládny.
Ved niesu žiadny bohovia, a už ňikdy viac páni.
V ľudoch drieme číra zlosť, na polityckú nafukanosť.
Lud už toho má naozaj dosť, pozerať na vašu chamťivosť.
Je načase abi skončila vláda, týchto tupich klavnov.
Vaša moc sa pomaličk rospada, a skončí vašov krvov.
Zhod me konečne svoje okovi, za slobodu a lepší svet.
rozbehol sa kolotoč napravi, už nieje žiadnej cesty speť.

V očiach bojovníkov vidieť strach,prišiel čas bojovať! Hradby meniasa v prach,treba pevne stáť a hlavne nepadať! Vlegndach na nás večný život čaká, nieje sa naozaj čoho sa báť. Smrť nás svojim spevom už láka,a mi pri nej budeme verne stáť. Zrazili sa masi tiel,život snich unikal. Každý z nás žiť ešte chcel,no plamienok nážho života už hasinal. Brodim sa po kolena v krvi,sila ma opúšťa. Niesom posledni ani prví,koho viera opúšťa. Zhodil som zo seba zbroj a meč pustilsom. Skončil už krvavi boj,no privela krvi stratilsom. Padám pomal k zemi,rovnováhu stratilsom. Ležím tam na chladnej zemi,ledva vnímal som. Prekročila kumne žena,krasna ako ruže kvet. Kalich môjho života dosiahol už dna,prišiel čas opustiť tento svet. Morena prišla sisi prmna? Spitamsa,čaká len namna. A smejesa.Morena ma vzala bo mŕtvych ríše,kde budem odpočívať spokojne a tiše.

Izabela bola prekrásna a očarujúca žena, jej nádherný úsmev vítal všetky rána.
Taká dcéra na ktorú je pišná každá mama, no i napriek tomu ostala stále sama.
Tisíce mužov túžilo po nej pohľadom, ale ona ich len odmietala z úsmevom.
Až raz na zábave stretla toho pravého, muža milého, krásneho a zdatného.
Na prví pohľad vedela že jet o práve on, princ na bielom koni jej srdca šampión.
Jak čas išiel ich láska ako ruže rozkvitla, a ona sním nádherné chvíle prežila.
Z lásky časom vzišlo dieťa veľmi krásne, ich srdcia sú stoh boli šťastné.
No žiadne šťastie však netrvá večne, a aj na ich lásku tieň náhle s padne.
Prišiel rozkaz do boja za kráľa za vlasť, jej milí neuvidí dcérku do krasy rásť.
Ne jednu noc Izabela pre milého plakala, že na smrť jej ho vlasť zobrala.
Ďaleko od dcérky a ženy v krutom boji, bez strachu šuhaj z mečom stojí.

Prežívaš explóziu citov, hrmenie v srdci čo sa láme.
duša zmietaná búrkou, samú seba na ďalej klame.
tak ako dážď tvoje slzy, kropia túto zabudnutú zem.
Na srdci chlad zamrazí, keď pred očami rúca sa ti sen.
Nádej je v nedohľadne, myseľ nevydrží už ani deň.
Depresia ti sílu kradne, na dušu vrhá pochmúrny tieň.
Ostáva len tíško dúfať, že šťastie sa ukáže opäť zas.
treba to len nejak ustáť, nechať všetkému nejaký čas.